Porubänová: Slovensko potvrdilo, že chce byť sekulárne

11. februára 2015, 13:39Verzia na vytlačenie

Účasť v referende, ktorá bola 21,41 percenta, je jasným neúspechom jeho iniciátorov. Sociologička Sylvia Porubänová pripomína, že výsledky hlasovania tiež odrážajú lojalitu verejnosti ku katolíckej cirkvi.

Ako hodnotíte výsledok referenda?

Slovensko preukázalo a potvrdilo, že je jeden moderný a otvorený štát, ktorý chce byť naďalej sekulárnou demokraciou. To je hlavný a najzávažnejší odkaz. A interpretovať výsledok v nejakých iných zámlkách alebo tvrdiť, že tí, čo neprišli, neprišli z nevedomosti, je nekorektné. Rovnakým spôsobom by sme potom mohli interpretovať, že tí, čo prišli, hlasovali z nevedomosti.

Asi narážate na to, že Aliancia za rodinu výsledok považuje za úspech, pretože k urnám prišlo viac ako 940-tisíc voličov.

Od začiatku tvrdím, že zhruba milión ľudí v referende nie je to isté, čo v parlamentných alebo v prezidentských voľbách, keď máme na výber z rozličných možností alebo strán. Úspechom bolo zozbierať 400-tisíc podpisov na vypísanie referenda, ale myslím si, že ide o neprípustné zavádzanie, ak niekto tvrdí, že aj neplatné referendum je úspešné. Úspešnosť referenda je jednoznačne jeho platnosť a žiadna iná interpretácia neobstojí. Možno by sa uvažovanie o úspechu dalo teoreticky pripustiť vtedy, keby bola účasť tesná, okolo 48 percent. Vtedy by sa dalo tvrdiť, že ide takmer o polovicu voličov. Ale hovoriť o úspechu, keď príde len pätina z oprávnených voličov? Podľa mňa to zarazilo aj samotných iniciátorov referenda, a tak im nič iné nezostáva, len to prezentovať ako úspech. Je to také kopanie z posledných síl.

Dá sa povedať, že Slovensko v referende ukázalo, že nie je také konzervatívne, ako sa to o ňom hovorí?

Áno. Slováci dali celkom jasne najavo, že sa necítia byť ohrození ani vo svojich rodinách, ani vo svojich individualitách, že jednoducho sú autonómne ľudské bytosti, ktoré sú schopné rozlíšiť, čo je a čo nie je hrozbou.

Až 79 percent voličov hlasovanie odignorovalo. Bol to podľa vás prejav ľahostajnosti alebo demonštrovanie nesúhlasu s otázkami?

Jediné úspešné referendum, ktoré bolo o vstupe Slovenska do Európskej únie, preukázalo, že pokiaľ ide o závažné otázky verejného záujmu, občania a občianky Slovenskej republiky vedia rozhodnúť, čo je dôležité. Podľa mňa ľudia pochopili bez ohľadu na to, aký majú názor alebo aké hodnoty vyznávajú, že v tomto referende nejde o otázky verejného záujmu a že nedochádza k žiadnemu ohrozeniu rodiny tak, ako sa to snažili iniciátori prezentovať.

Podľa posledného sčítania obyvateľstva sa ku katolíckej cirkvi hlási 62 percent veriacich, čo je viac ako 3 300 000 ľudí. Na referende sa nezúčastnila ani tretina z nich. Čo si o tom myslíte?

Tento údaj zo sčítania ľudu odborníci dlhodobo kritizujú. Napokon tá otázka stojí na nejakej sebadeklarácii. Mnoho z ľudí, ktorí sa hlásia ku katolíckej cirkvi, sa väčšinou rozpomenie len na to, že boli pokrstení. Neuvažujú o tom v rámci kánonického práva, teda či boli birmovaní a či sú praktizujúci katolíci. Myslím si tiež, že mnoho z tých, ktorí hlasovali, má iné dôvody ako náboženský, nemusia byť dokonca ani sympatizanti Aliancie za rodinu. Môžu to byť ľudia veľmi silne nacionalisticky cítiaci, ktorých, keď oslovíte za boha, za národ, za rodinu, tak pôjdu vždy. A zároveň treba robiť veľký rozdiel medzi vierou a lojalitou k cirkvi. V dnešnej modernej spoločnosti viera nemusí automaticky znamenať súhlas s praktikami, činmi a konaním hierarchie katolíckej cirkvi. Mali sme možnosť to vidieť aj na sociálnych sieťach, keď mnoho veriacich deklarovalo, že sa na referende nezúčastnia práve preto, lebo nie je v duchu kresťanskej lásky. Účasť okolo 20 percent, či dokonca ešte menej, je podľa mňa aj odhad toho, koľko ľudí by bolo ochotných platiť asignačnú daň. Je to prieskum verejnej mienky o lojalite ku katolíckej cirkvi v súčasnosti.

Najmenšia účasť bola v Banskobystrickom kraji, najvyššia zasa v Prešovskom a Žilinskom kraji. Čím sa dajú vysvetliť tieto rozdiely?

V Banskobystrickom kraji sú zrejme rezignácia a znechutenie zo všetkých aktérov či dejov natoľko veľké, že referendum vnímali len ako ďalšie voľby v poradí, ktoré nič nezmenia na ich situácii. Nízka účasť dokazuje, že v tom regióne je vysoká miera nespokojnosti a rezignácie. V Prešovskom kraji zavážilo, že je jednak najväčší kraj na Slovensku a potom je tam vysoké percento obcí, ktoré sú známe absolútnou lojalitou k cirkvi. Podobne to platí aj pre Žilinský kraj, najmä pre lokality ako Kysuce a Orava. Tomu zodpovedá aj správanie, napríklad sú tam okresy s vysokou sobášnosťou, takmer minimálnou rozvodovosťou a podobne. Vysoká účasť nie je prekvapujúca.

spravy.pravda.sk