Obrana morálneho hazardu

13. júla 2015, 14:03Verzia na vytlačenie

Ak dosiahnu výnosy, ktoré im zabezpečia vyššie dôchodky v podobe súkromnej renty, ako by sa spoliehali len na dôchodok od štátu, budú mať o radosť navyše. Ak bude opak pravdou, štát by im mal dať rovnaký dôchodok, ako by sa na súkromné penzie vôbec nespoliehali. Na čiu stranu sa prikloní Ústavný súd, je naozaj ťažké odhadnúť. To bolo nahlásené pravda.sk.

Morálny hazard sa dá definovať ako skutočnosť, keď sú straty z investovania alebo podnikania spojené s rizikom preneseným cez systém záruk či poistenia na štát. Reprezentuje ho aj heslo: Zisky sú súkromné, ale straty sa presúvajú na plecia štátu! Môže ísť o úspory v bankách s nízkou bonitou, ktoré vraj na Slovensku ani nemáme, keď sporitelia nemusia hľadieť na hospodárenie banky, lebo vklady do stotisíc eur sú aj tak chránené a jediným kritériom pri výbere peňažného ústavu je výška úroku.

Iným prípadom sú podnikateľské aktivity, keď štát poisťuje zlyhané investície pri zakladaní firiem v zahraničí poistkami na podporu exportu. Na takýto morálny hazard doplatila vlani mnohomiliónovou stratou v Česku Exportná garančná poisťovňa a Česká exportná banka pri poistení a financovaní úverov na nákup technológií do novovybudovanej oceliarne, ktorú vybudovali finanční žraloci na Slovensku.

V tejto súvislosti sa skloňuje Grécko, ktoré do morálneho hazardu ako konského chomúta natlačilo celú Európsku úniu a Medzinárodný menový fond. Roky plynúce zisky svetových zbrojárskych koncernov z tejto balkánskej krajiny sužovanej vysokými rozpočtovými schodkami a falošným účtovníctvom zjavne nikomu neprekážali až do chvíle, keď krajina pred niekoľkými rokmi prvýkrát skolabovala a súkromní veritelia museli odpísať podstatnú časť pohľadávok, ktoré vlastnili vo forme jej štátnych dlhopisov.

Morálny hazard sa začal v médiách spomínať najmä po bankrote investičnej banky Lehman Brothers v USA od jesene 2008. Preferovanie špekulatívnych ziskov finančného sektora a honba za vysokými dividendami akcionárov mnohých korporácií stála veľa, keď sa o záchranu bánk priveľkých na to, aby krachli, musel vo forme záruk a finančných injekcií zaangažovať priamo štát. Z krajín na reštrukturalizácii bankového sektora z peňazí daňových platiteľov najviac doplatilo Írsko, ktoré svoj verejný dlh zvýšilo za jediný rok (2009) v pomere k výkonu ekonomiky viac ako o dvojnásobok predchádzajúcej úrovne.

Ak sa bankrotujúce Grécko zachráni na úkor všetkých krajín eurozóny oslabením spoločnej meny, môžeme morálny hazard doplniť prívlastkom euromenový morálny hazard spojený s oslabením spoločnej európskej meny a predložením nezaplatených gréckych účtov daňovým platiteľom všetkým ostatných štátov, vrátane tých platiacich eurom, ktoré sú chudobnejšie ako obyvatelia Helénskej republiky.